Liek pre dušu

V storočnej stodole na návštevníkov čakajú potulky lesom, večerné posedenie pri kamenných kachliach a oddych v nádherne zariadenom interiéri. Vonia to tu po babičkinej bábovke a cítiť rozprávkovú pohodu. Ráčte vstúpiť.

Keď majitelia kúpili spustošenú horáreň s priľahlo stodolou, mnohí im hovorili, aby tú barabizňu zbúrali a postavili si niečo poriadne. Nedali sa a rozpadávajúcu sa stavbu opravili. Teraz je pripravená podeliť sa o svoje čaro so všetkými, ktorí hľadajú útek z mesta, pokoj, pohodu a ktorí chcú opäť objaviť prírodu. 

UKRYTÁ V LESE

Stodolu kúpila Daniela spolu so svojím mužom v roku 2010. „Hľadali sme dom, ktorý by sa stal naším domovom. Túžila som po prírode a nejakej naozaj starej nehnuteľnosti, ktorú ešte nezdevastovali rekonštrukcie.“ Zasiahla náhoda. Na internete objavila inzerát, v ktorom Lesy Českej republiky predávali nepotrebný a opustený objekt starej horárne. Stavbu postavili okolo roku 1910 za vlády kniežaťa Jána II. Lichtenštajnského, ktorý sa zaujímal o lesníctvo. Prezývali ho „Dobrotivý“, pretože venoval veľkú časť svojho majetku na podporu chudobných a chorých, ale aj na podporu umenia, vzdelania a vedy. „Priala som si zachrániť a zrekonštruovať dom a stodolu tak, aby som aspoň zlomkom pomohla udržať odkaz tohto zaujímavého človeka, ktorého životné hodnoty sú mi blízke. Tak azda by mal radosť,“ smeje sa Daniela. Aj preto po ňom stodolu pomenovala– lichtenštajnská. 

ROZPADNUTÁ HRÔZA

Stodola bola súčasťou horárne ako hospodárska budova. „Dodnes si pamätám, ako sa mi manžel uprostred tej rozpadnutej ,hrôzy‘ ospravedlňoval, že ma na prehliadku takého niečoho vôbec zobral,“ spomína Daniela. Civelo tam na nich niekoľko ustajnených koníkov a zo stropu viseli pavučiny. „Ale stála som tam ohromená, oči dokorán a nasávala som tú zvláštnu pokojnú atmosféru, ktorá z miesta vyžarovala.“ Daniela je vyštudovaná interiérová dizajnérka, takže priestor okamžite videla prerobený a zariadený vrátane bábovky na stole. Bola to láska na prvý pohľad. 

LÁSKA HORY PRENÁŠA  

Keď človek miluje, dokáže neuveriteľné veci. Majitelia sa do rekonštrukcie pustili v roku 2015 a o dva roky sa už zrodila jej dnešná podoba. Ako to už s láskou býva, človek si niekedy nevšíma drsnú realitu, ktorá s ňou príde. Počas rekonštrukcie stodoly Daniela viackrát mala chuť zbúrať ju. Bola to skúška trpezlivosti a odhodlania. Jej cieľom bolo zachovať ráz stodoly, nezasahovať do konštrukcie a ponechať pôvodné kamenné murivo. Rozmýšľala, ako ho najlepšie zachovať a čím ho ošetriť, aby sa z medzier neuvoľňoval piesok, ale zároveň mohol kameň dýchať. Daniela totiž nechcela narušiť skvelú klímu. „Vnútri nie je ani sucho, ani vlhko, kvety vydržia dlhšie, nič sa tu nekazí, ani ľudia,“ prezrádza Daniela s úsmevom. Po očistení a opravách vzala teda do rúk štetec a natierala iba škáry, pričom kameň nechávala neošetrený. Po niekoľkých dňoch už pred ňou slovo škára nemohol nikto vysloviť. 

NAJLEPŠIA TELEVÍZIA 

Zachovali tiež pôvodné ventilačné prieduchy, ktoré osadili úzkymi vysokými okennými krídlami. Zhotovil ich Danielin otec, pôvodným povolaním stolár. Ako hovorí majiteľka, neexistuje lepší digestor ako pôvodný vetrací systém. Navyše v týchto prieduchoch každý rok hniezdia vtáci. Hostia potom môžu zo stodoly sledovať, ako sa liahnu mláďatá a ako ich rodičia kŕmia. To je aj dôvod, prečo v stodole nemajú televízor. Najlepší program predsa vysiela okolitá príroda. 

RODINNÁ VÝPOMOC

Čo sa dalo, zachovali, všetko ostatné však robili nanovo. Podlahy, izoláciu, krov i krytinu, priečky aj modré kachle. Nové sú aj veľké sklené vráta. „Najprv som chcela použiť iný materiál, ten bol však drahý, takže pomohol opäť otec s mamou, za čo som im veľmi vďačná,“ prezrádza Daniela. Priznané pôvodné kamenné murivo teraz skvele kontrastuje s masívnym drevom.

CIT PRE DETAIL

Z terasy vojdete do obývačky spojenej s jedálňou a kuchyňou s kachľami. Vďaka skleným dverám máte les ako na dlani. „Zariaďujem tak, ako to cítim. Väčšinou hneď vidím, čo kam postavím. Atmosféra lesa, kvetín, prírody, to všetko bolo dané. Spojila som to s vnútrom. Stodola je ako obraz, kde som vyjadrila samu seba, čo cítim, vnímam...“ Daniele sa podarilo veľmi citlivo pospájať starý nábytok s moderným. „Staré kúsky mám vždy poruke. Aj môj manžel je odo mňa starší o 17 rokov,“ vtipkuje. Dobrým zdrojom archívnych kúskov je však jej otec, ktorý má obchod so starožitnosťami a venuje sa reštaurovaniu. 

SKRYTÝ POKLAD

Najnovším prírastkom je drevená sauna, ktorú dokončili tento rok. Pohodlné široké lavice evokujú spanie na peci a je tu toľko miesta, že sa môžete saunovať vedľa seba, čo ocenia všetky zamilované dvojice. Strop je posiaty hviezdami, hrá tu hudba, voňajú černice a veľké okno ponúka pohľad na les. „Chodím si tu večer oddýchnuť. Sedím, pozerám na srnky, ako sa pasú, a uvedomujem si, aká som bohatá, že mám dnešok. Minulosť je preč a budúcnosť nikto nepozná. Milujem dnešok,“ vraví Daniela zamyslene. 

HARMÔNIA PRE KAŽDÉHO

Pri práci dizajnérky Daniela často narážala na rozbité duše, a preto sa rozhodla stodolu ponúknuť ľuďom, ktorí potrebujú zvoľniť, nadýchnuť sa a odpojiť sa od starostí všedných dní. „Rada by som pomohla aj iným ľuďom nájsť harmóniu prostredníctvom prírody. Vnútorný pokoj, šťastie a lásku. Mnoho z nás ju totiž hľadá kade-tade a ona zatiaľ sedí v každom z nás. Keď sa mi to podarí, všetka tá námaha mala zmysel,“ uzatvára našu návštevu Daniela.

Celý článok si môžete prečítať TU